Říjen 2017

Stále ťa mám rada..

19. října 2017 v 19:44
Ano, mám ťa stále rada, ale už to nie je také ako pred tým. Už si nepíšeme dlho do noci, ráno ma už nebudia správy od teba. Všetko sa zmenilo. Všetko je také iné. Stačila chvíľa a všetko sa stihlo otočiť o 360°. Boli sme kamaráti aj keď sme sa nikdy nestihli stretnúť a myslím že sa už ani nestretneme. Či mi to celé chýba? Myslím, že je úplne zbytočné si klásť túto otázku. Jasné že mi to chýba, a veľmi. Správy s tebou boli také iné, jedinečné. V našej konverzácii nikdy nebolo prázdno. Vždy si bolo o čom písať. Aj keď som ťa nikdy osobne nepoznala, mala som pocit že ťa poznám večne. Že o tebe viem každú jednu vec,každú maličkosť proste úplne všetko. Hej, no mýlila som sa. To by som predsa ani nebola ja keby som sa nezmýlila. Viac ma ale mrzí že som sa mýlila práve v tebe. Vždy si ma dokázal utešiť aj keď si odo mňa vzdialený. Vždy si mi vedel poradiť aj keď len cez net. Mala som pocit že naše priateľstvo je také iné ako ostatné, no vlastne aj bolo. Existovalo len cez internet. Hneď ako si prešiel do stavu "ofline" som pre teba prestala existovať. Z mojej strany to bolo samozrejme inak. Ako priateľa som ťa považovala stále, či som bola "online" alebo "ofline" na tom vôbec nezáležalo. Za každým zlým dňom bolo niečo pekné- TY. Či som ťa mala niekedy radšej ako kamaráta? Nie. Vždy som ťa považovala za svojho internetového kamaráta, ktorý sa mi vryl pod kožu a taktiež aj do srdca. Proste som si ťa oblúbila a to je celé. Zrejme som smiešna keď takto dokážem písať o niekom koho som nikdy nestretla no v hlbke duše som dúfala že sa nám to niekedy podarí. Ako vidím bol to len môj tajný sen. Sen na ktorého splnenie ide dvoch...