18.7.

18. července 2017 v 14:40
Nikoho nezaujíma jak sa skutočne cítim. Myslela som si že aspoň moja dlhoročná kamarátka si na mne všimne že nie som v pohode. Mýlila som sa. Hoci nosím úsmev na tvári aj tak ma všetko ničí. Dokonca aj ten úsmev. Mám pocit že prežívam len zo dňa na deň bez emócii. Práve ja som tá ktorá sa vždy snaží pomôcť iným, no teraz by som práve ja prijala nejakú pomoct, aj keby to bolo " len" obyčajné objatie. Objatie ktoré by pre mňa znamenalo tak veľmi veľa. Slová : ,, som tu pre teba, zvládneme to spolu" by boli asi až moc veľký luxus, ale ako hovorím to objatie by mi úplne stačilo. Prečo svoje emócie nedám na povrch? Hm, a načo? Veď predsa nikoho to nezaujíma. Nikoho nezaujíma či existujem alebo nie. Dokonca som pár dní existovala bez soc. sietí a nikto si nespomenul či vlastne ešte žijem alebo nie. Všade okolo mňa číha faloš.Hnusná faloš. Ľudia ktorý sa ešte prednedávnom nenávideli sú teraz za "BFF". Je mi z toho celého ešte horšie ako bolo. No proste des. Najlepšie by bolo niekam vypadnúť len tak osamote a prestať riešiť realitu. Bolo by to fajn. Niekde osamote ležať na pláži a snívať. Snívať o budúdnocti, nie o veciach ktoré sa nikdy nestanú , ale práve o veciach ktoré zrealizujem. Urobím všetko preto aby som svoje sny urobila realitou a tým každému ukážem že som TU. Hoci viem , že sa to pokúsim vzdať alebo že niekto iný mi v tom bude chcieť zabrániť, nikomu nedovolím aby to pokazil. Dokonca ani len sebe!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama