Únor 2017

Problém za problémom

16. února 2017 v 13:45
Konečne keď sa všetko zdalo byť v pohode sa to samozrejme pokazilo. Konečne keď nastal ten čas kedy som sa cítila byť ako tak spokojná sa to všetko začne kaziť. Ani neviem prečo ma to takto prekvapuje ale jednoducho som to tentokrát nečakala. Nebola som pripravená na tieto veci ktoré sa mi začali diať. O dva dni oslavujem svoje 19.ste narodeniny ale popravde vôbec sa mi oslavovať nechce. Nemám náladu a ani silu sa tváriť po tom všetkom šťastne. Najradšej by som sa doma zavrela a nič neriešila. Hmm keby to tak šlo. Hostia sú už pozvaný a všetci sa tam tak strašne moc tešia že by mi bolo ľúto im kaziť tú obrovskú radosť. Samozrejme maminu radosť by som za nič na svete nechcela skaziť, kvôli nej to nejak prežijem. Dúfam. Určite ma to bude stáť veľa síl ale určite to zvládnem. Hej, viem že tam budem mať aj svoju najlepšiu kamarátku a isto to s ňou spolu nejak zvládnem ale moja rodina ma ničí. Tie ich podozrivé pohľady a keci ma isto zničia. Nie som zvedavá na ich falošné tváre. Nechcem snimi dýchať ten istý vzduch. Nechcem ich tam ale keďže mamina to celé organizovala samozrejme že ich nevynechala. Okrem toho všetkého som aj chorá , čo mi taktiež dáva dôvod sa ten oslavy nezúčastniť. Mám pocit že sa každú chvílu udusím svojím silným kašlaním a čo je horšie kvôli niekom sa budem musieť vyhnúť záchrane=alkoholu. Hej, no isto pôsobím ako najväčšia alkoholička ale nie je to tak. Pri mojej rodine by sa to bez toho ťažko vydržalo ale budem to musiť zrejme risknúť. Otráviť sa nechcem. Myslím že toto bude najhoršia oslava na ktorej som bola. Aspoň že budúci týždeň máme v škole voľno. čo mi pripomína sa zašať poriadne učiť. O pár mesiacov ma čakajú záverečné skúšky a ja som sa ešte nezačala vôbec učiť. všetkého je na mňa veľa. Voľného času mám v poslednej dobe veľmi málo. Buď som v škole na praxi alebo v práci. teraz keď som vypísaná ako tak oddychujem ale chcelo by to už letné prázdniny na poriadny oddych. Chcela by som mať už za sebou všetky skúšky a vedieť že to mám za sebou. Možno stresujem zbytočne ale vážne sa ich bojím. Bojím sa toho že to nezvládnem a sklamam seba ale aj mamu. Bola by som sklamaná z toho že tie nudné hodiny v škole boli zbytočné. Budem sa modliť aby som to všetko zvládla. Budem šťastná ak prežijem všetko čo sa okolo mňa deje.

Srdce

13. února 2017 v 14:31
Najdôležitejší orgán. Hm ťažko sa o tom píše pretože každý jeden má niečo doseba. Všetky sú predsa dôležité ale sedce je iné. Srdcom dokážeme milovať,ľúbim ale taktiež aj nenávidíeť. jedno slovo alebo jeden pohlad a srdce sa rozbije. Rozláme sa na malé kúsky a trvá veľmi dlhú dobu kým sa dá zas dokopy. Všetko to chce veľmi veľa času. Srdce by sme nemali vystavovať okoliu. Mali by sme si dávať pozor komu zveríme svoje city.