Červenec 2015

dni ubiehajú veľmi rýchlo

30. července 2015 v 21:18
Ďalší zbytočne premárnený deň doma nič nerobením. Asi by som si mala nájsť niečo čím by som tie dni príjemne využila.Plánujem od zajtra začať zas cvičiť.Taktiež by som chcela ísť do knižnice a požičať si nejakú dobrú knihu a keď som už pritom neviete mi nejakú poradiť? :)
Dni ubiehajú veľmi rýchlo. Už je tu koniec mesiaca.Zachválu začína škola -_-. Posledný mesiac prázdnin by som si chcela naozaj naplno užiť. Či ho prežijem každodenným cvičením alebo niečím iným do nového šloského roka chcem vstúpiť s pocitom že leto stálo naozaj zato.Tento mesiac nebol zlý ak mám povedať pravdu. Len tieto posledné dni sú také divné.Chcem ích už zmeniť.To nič nerobie celé dni ma zabíja.Ráno vstanem,prežijem deň a večer si lahnem do postele s pocitom že zajtra ma čaká to isté.Rozmýšlala som aj nad tým že na pár dní odcestujem z mesta, aby som nabrala pozitívne myšlienky a ako také zážitky.S bratrancom chodíme občas stanovať alebo proste vždy vymyslí program aby som sa tam nanudila.Je fajn mať takého bratranca aj keď mi občas už lezie na nervy :D .Už len preto že je to môj bratranec viem že on ma nikdy nesklame! Mám ho strašne moc rada a viem že aj on mňa.Som predsa jeho malá krpatá sesternica... Uvidím ako sa budú vyvíjať nasledujúce dni a podľa toho sa potom rozhodnem. :)

chýbaš mi

29. července 2015 v 20:00
Dnešný celkom upršaný deň som trávila doma.Vlastne v poslednom čase som skoro stále doma.Nie že by nebolo ísť ským von, ale jednoducho nemám náladu chodiť von.Celé dni som zahalená vo svojich spomienkach a myšlienkach.Nálada, ktorá u mňa preferuje nie je veľmi dobrá.A prečo? Pretože ma za posledný mesiac sklamalo dosť ľudí.Nehovorím že sa mi to ešte nikdy nestalo, ale tentokrát ma hlavne sklamala osoba,ktorá slúbila že to nikdy nespraví.Ten pocit sklamania je hrozný.Tak veľmi by som mu napísala ako veľmi mi chýba to naše písanie a plánovanie nášho prvého stretnutia,ktoré sa ale nenaplnilo.Vždy keď natrafím na slohovku ktorú mi raz poslal sa rozplačem strašne moc. Veľmi by som mu chcela napísať ako veľmi mi chýba , ale viem že by to bolo zbytočné pretože jemu to je úplne jedno.On bol pre mňa ako brat ktorého som nikdy nemala.Je škoda že som ho stratila a zas sa zo mňa stal jedináčik.

strašidlá s pod postele

28. července 2015 v 22:09
Pamätáte si na obdobie Vášho detstva?
Určite áno a pamätáte si na tie strašidlá ktorých sme sa tak báli?
Ja si nane celkom pamätám.Vždy som sa bála aby ma to nestiahli z postele :D.. Teraz sa na tom celkom smejem ale vtedy mi to také smiešne nebolo.Mohlo byť hoci aké veľké teplo no ja som bola zakrytá až po uši. Hlavne keď som neposlúchala rodičov a mi vtedy hovorili že si pre mňa príde bubu :DD. Vten večer som potom vždy musela spať s rodičmi,lebo som tak strašne plakala od strachu.Darmo mi hovorili že bubu neexistuje.. Teraz je strašidlám koniec, ale mám pocit že teraz sa zmenili na myšlienky, ktoré ma napadnú hneď ako zalahnem do postele. Aj keď nechcem na nič myslieť aj tak myslím. Je jedno či myslím na školu alebo na niečo iné.Moje myšlienky mi nedajú pokoj ani v noci, ale apsoň že to niesú myšlienky na strašidlá s pod postele..

ísť s davom

26. července 2015 v 22:06
Poznáte ten pocit keď si niečo kúpite a už na druhý deň to má niekto z vášho okolia? Určite to poznáte nehovorte že nie.
Jednoducho idú z davom.Všetko čo je IN to musia mať v šatníku, vôbec nevadí že to už má skoro každý. Ale kam zmizla vlastná originalita?
Problém je zrejme vtom že viacerí sa jednoducho boja toho čo si o nich ludia pomyslia.A vlastne nie je to jedno? je to predsa náš život,naše rozhodnutie.
Už dávnejšie som si zafarbila vlasy na červeno.Dlho som chcela mať červené vlasy až som sa prefarbila.Chytilo mi to úplne úžastne :3.Samozrejme ked som vyšla na ulicu všetci na mňa len zazerali.Boli ohlasi že mama sa o mňa nestará keďže mi také niečo dovolila -_- . Ja a aj mama sme o tom samozrejme kecali strašne dlho.Povedala mi že sú to moje vlasy nech si snimi robím čo chcem. Mne sa to páčilo takže som neriešila to či sa to niekomu páči alebo nie.
A radšej budem jedinečná ako keby som sa mala po niekom opičiť. Presne tak isto to dopadlo ked som si úplne dotrhala nohavice :D Bolo to už dávnejšie samozrejme ešte skôr ako sa dali zohnať bežne v obchodoch.. Všetci kukali že či som normálna tak ísť von do mesta alebo tak. Ale veď čo je natom? myslím že každému sa páči niečo iné.Teraz ich už až tak často nenosím.A prečo? pretože každý druhý má také gate,dokonca aj chalani.. Možno keby som si na seba dala záclonu z kuchyne tak na druhý deň by tam pobehovali všetci :D -_- . Už to radšej nebudem komentovať..

štyri roky

23. července 2015 v 19:46
O tri dni to budú presne štyri roky.
štyri roky bez neho. Na ten deň nikdy nezabudnem ani ja a ani moja mama. Bol to obyčajný letný deň ktorý mi vzal otca hore do nebíčka. Ano presne pred štyrmi rokmi mi zomrel otec.Zdravotné problémy mu Bohužiaľ nedovolili pokračovať vo svojej ceste s nami. Neprejde ani jeden deň čo by som na neho nemyslela,nepoplakala si alebo sa nezasmiala na našich spoločných spomienkach ktorých nieje málo.Strašne moc mi chýba.. Ale verím vtom že na mňa a aj na mamu dáva z hora pozor a že je stále pri nás aj keď už len v našich srdciach♥.

život ako sen

9. července 2015 v 11:13
Na túto tému týždna som sa už dávnejšie vyjadrila.. ale dám to sem znova :)
Možno je to všetko len zlý sen a jedného dňa sa zobudím a všetko bude také aké by som všetko chcela ..Ale keby sa mi niekedy snívala takáto nočná mora tak by som sa z nej už dávno so slzami v očiach prebrala a snažila sa naň čo najrýchlejšie zabudnúť ..