Září 2014

život

27. září 2014 v 22:13
Život je hra a my sa ju musíme jednoducho naučiť hrať...
V mojom veku sa len učím len pravidlá,ktoré sú dosť náročné na prežitie.Naučme sa ich rešpektovať aj keď vôbec niesú lahké a pochopíme že život vôbec nieje zlý.Nájdu sa v ňom chvílky keď uý nebudeme vládať a budeme to chcieť celé ukončiť ale vtedy si spomeňme na všetko krásne čo sme zažili a pochopíme prečo sa to naozaj oplatí ..

Denník

21. září 2014 v 22:52
Je nedeľa večer. Prší. Nálada nestojí za nič celé zle..
Nemám náladu ani nato aby som bola doma a odpovedala mame na otázky typu čo mi je ,prečo som smutná a tak.. Aj tak by to nepochopila tak sa radšej oblečem a idem von..
Som vonku iba chvílu a už celá mokrá. No nič idem ďalej.Len tak sa prechádzam prázdnim mestom a blúdim vo vlastních myšlienkach.Pomaly sa v nich strácam .. Nachvílu si sadnem na lavičku,ktorá je na prázdnom námestí.
Zvoní mi mobil volá mama nechce sa mi sňou volať tak to jednoducho zložím..Už sa teším doma na tú hádku prečo som ju zložila. Všetko je také divné presne ako moja nálada -prázdna a tmavá ako toto mesto..
Neprešlo ani 5.min a zas mi zvoní mobil kto iný ako mama a znova ju zložím..Určite sa o mňa bojí že kde som tak dlho ale vôbec nemám chuť íst domov .Slzy na mojej tvári splývajú s dažďom ktorý ešte stále leje.. No nič zajtra škola mala by som ísť zrejme pomaly domov. Pri tej myšlienke ma normálne striaslo..Nechcem tam ísť . Cestou domov mi už mama volala aspoň trikrát .. Inokedy som si nedovolila len tak ku zrušiť no teraz mi to bolo jedno.. Vošla do výťahu a pozrela sa do zrkadla vyzerala som hrozne ... Po vstupe do bytu na mňa mama vyletala s kopou otázok no moja odpoveď bola krátka "Vonku" a "nič" .
Vyzula som sa vošla do kúpelne a začala som si sušiť vlasy.Cítila som sa ešte horšie ako pred tým . Nemala som silu ani nato aby som okúpala tak som išla rovno spať...
---
Ráno som sa zobudila nato ako mi zazvonil budík s nechuťou som ho vypla, vstala a išla rovno do kúpelne... Umyla som sa ,upravila,obliekla a samozrejme nahodila falošný úsmev..
V kuchyni ako každý ráno mama pila kávu . Bola kludná. Pozrela na mňa svojím materinským pohladom a svojím hlasom dodala:,,Ani si nevieš predstaviť ako veľmi som sa o teba bála,nebudem sa ťa vypytovať kde si bola ak budeš chcieť mi to povieš." Prišla ku mne a objala ma . To vo mne vyvolalo niečo krásne čo ma zvnútra hrialo.. Vzala som si tašku a šla do školy.. Cestou ma napadla tá istá otázka ako vždy "PREČO? ". Pri vstupe do školy som ostala znechutená stoho všetkého ... Po chodbe som šla veľmi rýchlo no hlavne nenápadne.. V triede to bolo také isté ako iné dni .Neriešila som to sadla som si do lavice a pozerala von oknom a čakala na koniec dňa.. Bože skončila sa len prvá hodina a už mám poznámku že som nedávala pozor.. Tak toto vážne nie chcem ísť domov!!! .
---
Je 15:30 konečne domov! Mám pocit že snívam ..Cestou som stretla jeho a slečnu dokonalú .. Bože aspoň keby sa nehrala ako veľmi ho miluje a popri tom je to všetko len pretvárka .. Asi by som ho mala ľutovať ale nebudem.. Ublížil mi a ani nevie ako veľmi milovala som ho a ešte stále aj milujem len si to nechcem priznať. Oni sa približujú čo mám robiť? ako vyzerám? v hlave sa mi zrazu objavilo milion otázok keď ich prerušil jeho hlas ktorí povedal "AHOJ" pri pohlade na jeho úsmev oči a ten hlas ma striaslo . Jeho "princezná" sa na mňa povíšenecky usmiala a šla ďalej. Ju som vôbec neriešila hlavné je to že sa mi pozdravil :3. Deň som mala hneď krajší ..

"kamaráti"

19. září 2014 v 21:48
Je piatok večer takmer všetci v mojom veku sú teraz vonku s partiou a bavia sa. A ja? ja som doma ,sedím s mamou pred telkov a pozerám sa na film ktorý ma vôbec nezaujíma s myšlienkami som totiž úplne inde.. A prečo som vlastne doma?
je to jednoduché "kamaráti" sa na mňa vykašlali nič zvláštneho. Našli si kopec výhovoriek a to len preto aby sa ma zbavili.
A to som chcela od nich iba aby so mnou išli na chvílu von kedže celý týždeň som nemohla a ani cez víkend nebudem mať čas.
Zrejme by ich to zabilo :). Ale čítať tie zaujímavé výhovorky bola vážne sranda , ale nabudúce by si mohli vymyslieť už iné prestáva ma to totiž baviť ...
Najsmutnejšie na celej veci je hlavne to že ľudia ktorí by mohly byť so mnou každý deň sa vyhovárajú ako sa im nechce a tý ktorí odo mňa bývajú 350km by dali čokolvek zato aby so mnou mohli ísť aspoň na pár minút von :/.

Leto 2014

17. září 2014 v 23:45
Tento blog mám už dlhšiu dobu no za ten čas čo ho mám som sem nič veselého nepísala,stále sem píšem len smutné články.
Je pravda že ich píšem so srdca a ako sa v danej situácii cítim.. Teraz momentálne sa cítim veľmi dobre až nato že som chorá.
Škola sa len nedávno začala a namiesto toho aby som v škole praxovala si vylihujem doma :D no komu lepšie? aspoň že cez prázdniny som nebola chorá :) Inak čo sa týka prázdnin boli super <3 asi zatial najlepšie prázdniny v mojom živote .
Spoznala som mnoho super ľudí ktorích som si veľmi rýchlo oblúbila a som snimi dodnes v kontakte. Na dovolenke som nikde nebola ale nevadí mi to bola som aspoň stanovať :3 (vyjadrovať sa radšej nebudem) :D . Prvý mesiac moc dobrý nebol kedže som sa rozišla s frajerom ... Ale ten druhý mesiac stál už zato. Nechýbali trapasy ktoré sa mne veľmi často stávajú :D a ani nič podobného... Prázdniny síce ubehli veľmi rýchlo no ich zakončenie bolo asi najlepšie (penová párty,Kontrakakt,Kali 4D atď..) Na toto leto spomínam veľmi dobre pretože mám v hlave uložených mnoho skvelých momentov na ktoré istotne nikdy nezabudem.. Ďakujem ľuďom ktorý to všetko so mnou prežili a dúfam že o rok bude ešte lepšie...

láska a šťastie

17. září 2014 v 22:49

Láska- pre niekoho len obyčajné slovo pre iného zas všetko ..
šťastie- najdôležitejšia vec v živote ktorá sa spája takmer so všetkým
Ak máš v žiote niekoho koho miluješ viac ako seba je to láska..
No ak máš v živote nieho kto ťa miluje rovnako ako ty jeho je to láska a šťastie zároveň :)
Oboje si treba ale chrániť ako oko v hlave keď stratíme jedno tým pádom strácame aj to druhé.. Vtedy nastáva opať šťastia a lásky..
Láska je v živote veľmi dôležitá človek ktorý nemiluje neni človekom .Taký si nezaslúžia aby ich niekto miloval keď oni to opetovať nevedia. A neopetovaná láska je podla mňa tá najhoršia aká len môže byť..
Šťastie aj keď ho máme v sebe si to ani neuvedomujeme no aj tak ho so seba vieme vyžarovať už len tým že sa usmejeme :) šťastný nemusíme byť len vtedy ked máme kopec penazí drahé autá a krásny velký dom.. Naozaj šťastný vieme byť iba vtedy keď máme vedľa seba niekoho kto nás má rád/ľúbi takého aký sme..

ON <3

17. září 2014 v 16:38
Nikdy som nevedela pochopiť čo je Láska ,kým som nespoznala JEHO..
Jedného dňa ako každý večer som sedela pri notebooku a chatovala na facebooku keď mi došla žiadosť o priatelstvo. Otvorila som okienko so žiadosťami a uvidela tam jeho meno.. Nevedela som či ho mám potvrdiť no asi po 15-tich minutách váhania som to pravila. Hneď mi aj napísal, tak sme si začali písať.Písali sme si každý deň až napokon sme sa dohodli že pôjdeme von.. Keď nastal deň "D" bola som stoho úplne nervózna nevedela som čo si mám obliecť kam pôjdeme ...
Vonku bolo príjemne sadla som si na lavičku a čakala na autobus s ktorého mal vystúpiť až sa to stalo.. Došiel ku mne objal m a potom sme sa šli prejsť. Rozprávali sme sa o hoci čom smiali sme sa a ja som sa aspoň pri ňom mohla cítiť sama sebou..
Nevedela som čo sa vo mne deje no vždy keď sa na mňa pozrel v mojom brucho zrazu začalo lietať milión motýlikov a nedalo sa ich ovládať.. No nastal čas keď už musel odísť domov.
Odprevadila som ho na zastávku a počkala sním na autobus a vtedy to prišlo nahol sa ku mne a pobozkal ma. Bože môj ten pocit bol neopísatelný tie motýle v mojom bruchu sa ešte viac zbláznili a lietali rýchlejšie ako pred tým a moje srdce skoro vyskočilo z hrude.. Keď odišiel domov som cítila ako veľmi mi chýba ako to strašne bolí keď nie je pri mne. Volali sme spolu , písali sme si no aj tak to nebolo ono. Chcela som ho mať pri sebe celé dni a noci . Škoda že naša prvá hádka ktorá nastala nás rozdelila :( On je teraz šťastný s inou a ja? ja sa tvárim že šťastná som aj ked moje vnútro kričí ako veľmi mi chýba...

Samota,priatelia...

17. září 2014 v 16:13
Prečo mám pocit že som na tomto svete úplne sama?
Nemám okolo seba niekoho kto by došiel ku mne v ťažkých chvílach objal ma zotrel slzy z tváre a povedal :,,neboj som tu pre teba nech sa deje čokolvek." čo všetko by som dala za takého kamaráta obetovala by som pre neho čokolvek len nech je pravý a vždy pri mne keď ho potrebujem no namiesto toho mám "X" falošných kamarátov ktorý ma tlačia úplne ku dnu..Keď ich potrebujem tak si vymyslia milion výhovoriek a to len preto aby ma namuseli počúvať. Viem že každý má svoje problémy ale tak načo sú priatelia? nie nato aby si pomáhali, počúvali sa navzájom a spoločne hladali riešenia na všetky problémy?

Sen a realita

16. září 2014 v 22:33
Sen... prečo sa niektoré sny nemôžu stať skutočnosťou a realita nočnou morov?
kto povedal že sny sa majú snívať a realita sa má žiť? ... Bolo by fajn keby sa naše sny stali aspoň nachvílu realitou a naopak realita snom...Určite si každý z nás pred tým ako ide spať niečo krásne predstavuje čo nemôže mať.A aspoň vo svojich myšlienkach,snoch to vlastní ... A nieje to fajn? podľa mňa je to niečo úžastné. Len škoda že keď sa ráno zobudníme a otvoríme svoje oči ocitáme sa úplne inde ako by sme chceli .. Hovorí sa že by sme nemali svoj život len tak presnívať ale mali by sme sa pokúšať o to aby sa tie sny stali skutočnosťou.. Lahké to iste nebude bude to chcieť veša trpezlivosti a odhodlania..
No tý ktorý majú veľké ambície a sny to naozaj dokážu...